Agresivita za volantom

Prečo sa z pokojného človeka môže stať nahnevaný vodič?

Stačí malá situácia – niekto nám nedá prednosť, pomaly sa vlečie v ľavom pruhu alebo nás nečakane obmedzí pri predbiehaní. V bežnom živote by sme možno len pokrútili hlavou a išli ďalej. Za volantom však niektorí ľudia reagujú úplne inak. Zvýšia hlas, trúbia, gestikulujú, zrýchlia alebo začnú riskantne manévrovať. Prečo sa naše správanie v aute niekedy tak výrazne mení?

Agresivita za volantom patrí medzi významné témy dopravnej psychológie, pretože nejde iba o nepríjemné správanie medzi vodičmi. Agresívne reakcie môžu viesť k nebezpečným situáciám, dopravným nehodám a ohrozeniu života. Výskumy v oblasti dopravnej psychológie ukazujú, že agresívna jazda nevzniká iba u „zlých vodičov“. Je výsledkom kombinácie osobnostných vlastností, aktuálneho psychického stavu a situácie, v ktorej sa vodič nachádza.

Čo vlastne znamená AGRESIVITA ZA VOLANTOM?

Agresivitu za volantom si často predstavujeme ako extrémny prípad – vodiča, ktorý vystúpi z auta a fyzicky napadne iného človeka. Takéto situácie však predstavujú iba najviditeľnejšiu formu agresie.

V skutočnosti existuje veľa bežnejších prejavov, ktoré si ľudia často ani neuvedomujú. Patrí medzi ne napríklad:

• úmyselné lepenie sa na vozidlo pred nami,

• nebezpečné predbiehanie,

• vybrzďovanie,

• nadmerné trúbenie,

• vulgárne gestá alebo nadávky,

• blokovanie iného vodiča,

• úmyselné porušovanie pravidiel s cieľom „potrestať“ druhého vodiča.

HNEV VS. AGRESIA?

Dôležité je rozlišovať medzi hnevom a agresiou. Hnev je prirodzená emócia, ktorú môže človek zažiť napríklad pri nečakanom správaní iného vodiča. Agresia však vzniká vtedy, keď sa tento hnev premení na správanie, ktorým chceme druhému ublížiť, zastrašiť ho alebo ho prinútiť zmeniť správanie.

Prečo sa za volantom správame inak?

Jedným z najzaujímavejších javov v dopravnej psychológii je skutočnosť, že ľudia sa v aute často správajú inak ako v osobnom kontakte.

Auto vytvára určitý pocit anonymity a bezpečia. Vodiči sú od seba oddelení karosériou vozidla, často sa nepoznajú a nemusia čeliť okamžitej spätnej väzbe druhej osoby. Keď niekoho vnímame iba ako „to auto, ktoré ma zdržuje“, ľahšie zabúdame, že za volantom sedí konkrétny človek – možno unavený rodič, človek po náročnom dni alebo niekto, kto urobil obyčajnú chybu.

Táto vzdialenosť môže znižovať mieru empatie a zvyšovať pravdepodobnosť impulzívnej reakcie.

Kto je náchylnejší na agresívnu jazdu?

Výskumy poukazujú na to, že väčšiu pravdepodobnosť agresívneho správania za volantom môžu mať ľudia s určitými osobnostnými charakteristikami.

Riziko zvyšujú najmä:

• impulzívnosť,

• nízka schopnosť kontrolovať emócie,

• vyššia podráždenosť,

• potreba vzrušenia a riskovania,

• sklon reagovať nepriateľsky na správanie druhých.

S agresívnou jazdou môžu súvisieť aj niektoré osobnostné črty. Napríklad ľudia s nižšou mierou trpezlivosti, tolerancie alebo ochoty prispôsobiť sa iným môžu častejšie vnímať správanie ostatných vodičov ako útok alebo provokáciu.

Neznamená to však, že osobnosť človeka automaticky určuje jeho správanie. Aj pokojný človek môže v určitých podmienkach reagovať agresívne.

Únava, stres a zápchy: Keď situácia preberie kontrolu

Agresivita za volantom nevychádza iba z osobnosti. Veľkú úlohu zohráva aj aktuálna situácia.

Medzi časté spúšťače patria:

• stres z práce alebo osobného života,

• časový tlak,

• meškanie,

• dopravné zápchy,

• únava,

• nedostatok spánku,

• vysoká hustota premávky.

  
  

Vodič, ktorý už do auta sadá nahnevaný alebo vyčerpaný, má menšiu schopnosť regulovať svoje reakcie. Situácia, ktorá by mu inokedy neprekážala, môže byť poslednou kvapkou.

Psychológovia tento jav často vysvetľujú ako zníženú schopnosť sebaregulácie. Keď máme vyčerpané psychické zdroje, ľahšie podľahneme impulzívnemu správaniu.

Pocit spravodlivosti môže viesť k agresii

Zaujímavým faktorom je aj presvedčenie niektorých vodičov, že „vychovávajú“ ostatných.

Napríklad vodič, ktorý sa nalepí na pomalšie vozidlo, môže mať pocit, že tým druhého prinúti zrýchliť. Človek, ktorý vybrzďuje vodiča, ktorý ho nahneval, môže svoje správanie vnímať ako zaslúžený trest.

Problém je, že cesta NIE JE miesto na riešenie konfliktov ani na výchovu ostatných účastníkov premávky. Takéto správanie zvyšuje riziko nehody a vytvára ďalší konflikt.

Agresívna jazda ako súčasť kultúry na cestách

Správanie vodičov ovplyvňuje aj prostredie, v ktorom jazdia. Ak je v spoločnosti bežné netrpezlivé, útočné alebo riskantné správanie, ľudia ho môžu začať vnímať ako normu.

Noví vodiči sa neučia iba pravidlá cestnej premávky. Učia sa aj spôsob, akým sa ostatní vodiči správajú.

Ak vidíme, že ostatní bežne trúbia, tlačia sa dopredu alebo ignorujú ohľaduplnosť, môže sa nám zdať, že takéto správanie jednoducho patrí k jazde autom.

Ako môžeme agresivite za volantom predchádzať?

Prevencia nezačína až v momente, keď vznikne konflikt. Začína oveľa skôr – naším spôsobom premýšľania o šoférovaní.

Pomôcť môže:

• uvedomenie si vlastných emócií pred jazdou,

• dostatok času na cestu,

• vyhýbanie sa jazde v extrémnej únave alebo strese,

• schopnosť prijať, že chyby robia všetci vodiči,

• udržiavanie bezpečného odstupu,

• sústredenie sa na vlastné správanie namiesto kontroly ostatných.

Dôležitá je aj schopnosť zastaviť vlastnú impulzívnu reakciu. Namiesto otázky „Prečo mi to ten človek robí?“ môže pomôcť otázka „Ako môžem reagovať tak, aby bola cesta bezpečnejšia?“

Za volantom sme stále ľudia

Agresivita za volantom nie je iba problém jednotlivca. Je to jav, ktorý vzniká spojením psychológie človeka, stresu a prostredia cestnej premávky.

Každý vodič má možnosť ovplyvniť atmosféru na cestách. Nemôžeme kontrolovať správanie ostatných, ale môžeme kontrolovať svoje vlastné reakcie.

Auto nám dáva výkon a rýchlosť, ale zároveň od nás vyžaduje zodpovednosť. Pretože za každým volantom nesedí iba vodič – sedí tam človek.

Zdroj: Horáková, M., (2022). Agresivní řízení a jeho projevy ve vztahu k rysům osobnosti, dalším osobnostním proměnným, situačnímu kontextu a možná preventivní opatření. In ePsychologie, vol. 16, no. 1. Available from: https://www.e-psycholog.eu/pdf/Horakova3.pdf